Nejedna kvapka potu, no i krvi z tiel deviatich cykloturistov SCK Záhorák Malacky, (vrátane tej od autora tohoto príspevku) vpila sa do prašných cyklochodníkov považskej cyklomagistrály, ako aj strmých ciest myjavských kopaníc kľukatiacich sa pod vrcholom Veľkej Javoriny, počas ich víkendového putovania krajom spätým so smutne preslávenou grófkou Alžbetou Báthory.
Kto vie, či dva karamboly, ktoré ich cestou postretli, neboli daňou krvilačnej grófke za pôsobivé výhľady z hradu Beckov, hradu ktorý v dejinách už od nepamäti zohrával dôležitú úlohu a v 14 - 15. st. bol majetkom Stibora, po kráľovi prvého muža v krajine. Tak trocha ako králi sa však aspoň na okamih mohli cítiť aj malackí cykloturisti, keď sýtili svoje vyčerpané telá všakovakými dobrotami v neďalekom salaši nesúcom jeho meno. Zradná Báthoryčka však nasadila niektorým z nich zrejme na nohy okovy a k cieľu ich sobotňajšieho putovania pri vodnej nádrži Stará Myjava dorazili už s vypätím všetkých síl.
Nedeľňajšie ranné stretnutie z priateľmi cykloturistami zo Starej Turej však sňalo z nôh okovy a v ich sprievode pred nimi rozvinulo nevšedné čaro podjavorinského kraja. Zelená krajina pripomínajúca rozbúrené more a osady domov na nej ako plávajúce roztrúsené loďky. Jednotlivé usadlosti často nesúce mená podľa rodín, ktoré ich obývajú, či obývali (Mikulovci, Škriečkovski, Baňovci...). Ukrytí v tieni stromov v úzkom údolí rieky Jablonky tak z ľahkosťou krútili pedálmi až pod Čachtický hradný vrch. Vďaka čarovnej prírodnej scenérii, vzácnej flóre a faune sa stal hradný vrch prírodnou rezerváciou. Avšak Čachtice sú smutne preslávené vďaka niečomu inému. V rokoch 1560-1614 tu žila najmasovejšia vrahyňa našich dejín – Alžbeta Báthoryová. V snahe uchovať si mladosť a krásu zavraždila v priebehu štvrťstoročia vyše šesťsto mladých dievčat a kúpala sa v ich krvi. O jej sadistických výčinoch sa od začiatku vedelo a masové vraždenie vyvolávalo odpor poddaných. Nakoniec bola zo svojich zločinov usvedčená a odsúdili ju na doživotné väzenie na Čachtickom hrade. Samotný hrad prešiel v ostatných dvoch rokoch rozsiahlou rekonštrukciou spojenou s dostavbou hospodárskych priestorov ako aj jeho interiérov.
Perliaci sa pot na čelách cyklistckých vytrvalcov stúpajúcich k jeho bránam sa tak po jeho prehliadke stal ďalšou korálkou v náhrdelníku nevšedných zážitkov, ktorý doplnila prehliadka Parku miniatúr slovenských hradov a zámkov v neďalekom Podolí. Po rozlúčke s priateľmi cykloturistami zo Starej Turej a vytrvalcami smerujúcimi k domovom po dvoch kolesách, si tak poslednú korálku náhrdelníku na piešťanskej kolonáde symbolický navliekli dve dámy z radov cykloklubu. Za ich odhodlanie a nezlomnú vôľu ich bude zdobiť ešte veľmi dlho.
Kto vie, či dva karamboly, ktoré ich cestou postretli, neboli daňou krvilačnej grófke za pôsobivé výhľady z hradu Beckov, hradu ktorý v dejinách už od nepamäti zohrával dôležitú úlohu a v 14 - 15. st. bol majetkom Stibora, po kráľovi prvého muža v krajine. Tak trocha ako králi sa však aspoň na okamih mohli cítiť aj malackí cykloturisti, keď sýtili svoje vyčerpané telá všakovakými dobrotami v neďalekom salaši nesúcom jeho meno. Zradná Báthoryčka však nasadila niektorým z nich zrejme na nohy okovy a k cieľu ich sobotňajšieho putovania pri vodnej nádrži Stará Myjava dorazili už s vypätím všetkých síl.
Nedeľňajšie ranné stretnutie z priateľmi cykloturistami zo Starej Turej však sňalo z nôh okovy a v ich sprievode pred nimi rozvinulo nevšedné čaro podjavorinského kraja. Zelená krajina pripomínajúca rozbúrené more a osady domov na nej ako plávajúce roztrúsené loďky. Jednotlivé usadlosti často nesúce mená podľa rodín, ktoré ich obývajú, či obývali (Mikulovci, Škriečkovski, Baňovci...). Ukrytí v tieni stromov v úzkom údolí rieky Jablonky tak z ľahkosťou krútili pedálmi až pod Čachtický hradný vrch. Vďaka čarovnej prírodnej scenérii, vzácnej flóre a faune sa stal hradný vrch prírodnou rezerváciou. Avšak Čachtice sú smutne preslávené vďaka niečomu inému. V rokoch 1560-1614 tu žila najmasovejšia vrahyňa našich dejín – Alžbeta Báthoryová. V snahe uchovať si mladosť a krásu zavraždila v priebehu štvrťstoročia vyše šesťsto mladých dievčat a kúpala sa v ich krvi. O jej sadistických výčinoch sa od začiatku vedelo a masové vraždenie vyvolávalo odpor poddaných. Nakoniec bola zo svojich zločinov usvedčená a odsúdili ju na doživotné väzenie na Čachtickom hrade. Samotný hrad prešiel v ostatných dvoch rokoch rozsiahlou rekonštrukciou spojenou s dostavbou hospodárskych priestorov ako aj jeho interiérov.
Perliaci sa pot na čelách cyklistckých vytrvalcov stúpajúcich k jeho bránam sa tak po jeho prehliadke stal ďalšou korálkou v náhrdelníku nevšedných zážitkov, ktorý doplnila prehliadka Parku miniatúr slovenských hradov a zámkov v neďalekom Podolí. Po rozlúčke s priateľmi cykloturistami zo Starej Turej a vytrvalcami smerujúcimi k domovom po dvoch kolesách, si tak poslednú korálku náhrdelníku na piešťanskej kolonáde symbolický navliekli dve dámy z radov cykloklubu. Za ich odhodlanie a nezlomnú vôľu ich bude zdobiť ešte veľmi dlho.
Komentáre
Zverejnenie komentára