Záhoráci sa v pelotóne nestratili.
Viac než tisícku priaznivcov bicykla privítalo v sobotu 21. mája námestie Slobody v Bratislave na štarte už 22. ročníka medzinárodného cyklistického podujatia „Cyklotúra priateľstva „
Motto podujatia venované myšlienke priateľstva medzi susednými štátmi naplnili organizátori výberom trasy spájajúcej Slovensko Rakúsko a Maďarsko ako aj účasťou cyklistov z týchto krajín.
Niekoľko sto metrov dlhý pelotón pelotón v ktorom sa nestratila ani desiatka Malačanov v sprievode doprovodných vozidiel absolvoval 80 km dlhú trasu spojenú zo zastávkami v Maďarsku a Rakúsku ktorej zavŕšením bol príjazd do cieľa na Petržalskom Draždiaku kde organizátori vytrvalcov odmenili okrem občerstvenia aj zaujímavým kultúrnym programom.
Putování ke hradu Buchlovskému a panstva jemu náležácému roku pána 2014, dňa jedenatricátého jak ho spísal a namalovau kronikár odílu vozú dvojkolových nohama postrkovaných kerí též velocipédisté zvaný sú. Od vjeku trinástého trčí na vrchu skalnatém v zemi moravské hrad zvaný též Buchlovský. Mnoho a mnoho pánú sa vystrídalo na ňem a premnoho príbjehú odehrálo. Sláva jeho a vjehlas veliký donésel sa do ušú velocipédistú Mauackých . Tak opreli sa oni silnú nohú do pedálu kouových aby dopríli oku zvjedavému spočinút na tej kráse velebenej. Šuhaji a roby pevné nohy majú no také dálky aj tak šlapat nevládzú. Tak uznésli sa že veru radši až z Kopčan oni pojedú nech si tý nohy nezederú. Aj sa im veru do Hodonína nohama veselo betálma krúciuo, hepám veselo sa brblauo a chuapom tak isto. Co čert nesceu za Hodonínem zrázu zem hrbatá a nohama sa ledvaj prepletá. Na brbotaní už čas nezostáva lebo jazyk už sa do retázky zamotává. Snád aj k pánbíčkovi sa nejedna duša obracá proč to trápení konca
Komentáre
Zverejnenie komentára